Robiť čo ťa baví vs. Robiť čo musíš

Dá sa robiť to čo ťa baví a zároveň sa tým aj živiť? Po mnohých rozhovoroch spred niekoľkých rokov som usúdil, že nie a uzavrel som túto tému. Mal som za sebou neúspešné pokusy o podnikanie a išiel som sa ženiť. Potreboval som si zabezpečiť nejaký príjem. Išiel som smerom, ako väčšina známych z môjho okolia: „ostať v Bratislave, kde som mal istotu práce, nájsť si zamestnanie, nájsť bývanie, zobrať si hypotéku, …“. Hypotéka bola a je pre mňa strašiakom č.1. Ale nebola predo mnou žiadna vidina na iný spôsob života.

Sila snívania

V podstate sme asi ani nevedeli, čo chceme, len ja som bol nejaký nespokojný. Zrejme to bolo spôsobené tým, že som automaticky očakával, že život už musí byť taký aký je. Veď som mal predsa rodinu a bolo ju potrebné živiť, tak nie je predsa možné, aby som aj robil veci naplno, ktoré by ma bavili. Mali sme to teda vyriešené tak, že veci ktoré ma napĺňali, som robil v rámci voľného času, ale väčšinu času to bolo po večeroch či nociach a kvalita bola na podobnej úrovni.

Vedel som, že sa chceme mať lepšie, ale nevedel som čo to znamená. Podobal som sa Alenke v krajine zázrakov, ktorá žiadala o pomoc mačku:

„Môžeš mi povedať prosím, kadiaľ sa odtiaľ dostanem?“
„Záleží na tom, kam sa chceš dostať,“ odpovedala mačka.
„To mi je jedno, kam…,“ povedala Alenka.
„Tak je potom jedno, kadiaľ pôjdeš,“ odvetila jej mačka.
– LEWIS CAROLL, Alenka v krajine divov

V jeden večer v marci 2013, sme si spolu s manželkou sadli a rozprávali sa. Prišli sme aj k téme o tom, ako by sme chceli aby vyzeral náš život keď budeme už starí. Snívali sme o tom, že budeme bývať v dome v prírode, angažovať sa pre ostatných a ďalšie sny, ktoré si necháme pre seba ;). Bol to veľmi pekný čas snívania. Až napokon sme si uvedomili realitu, že bývame v Petržalke (nechcem sa tým dotknúť žiadneho petržalčana, ale vedeli sme, že to nie je pre nás) a vyhliadky na takýto život sú mizivé, keďže práca ktorú som mal bola situovaná len na veľké mestá v rámci Slovenska (BA, KE, ZA a BB).

Vedeli sme však, že ak nespravíme nič, náš život pôjde takým smerom, akým sme nechceli aby šiel. Tá predstava bola natoľko motivujúca, že sme si povedali, že musíme začať hľadať možnosti, ako to dosiahnuť. Začala to byť pre nás téma číslo 1. A tak sme sa začali zhovárať o našich snoch s najbližšími priateľmi. Aby som túto dlhú story skrátil, tento prístup nás priviedol k veľmi zaujímavým ľuďom, názorom a spôsobom ako sa dajú veci dať do pohybu. A tak sa nám podarilo, že sme si v júni 2014 kúpili dom s veľkým pozemkom v prírode a bez hypotéky, mohol som pracovať z domu (napriek tomu, že takéto možnosti neboli dovtedy v práci mysliteľné) a zrazu sa nám zdalo, že sme prišli na kľúč toho, ako sa veci dajú meniť z patových situácií na situácie, ktoré nám prinášajú slobodu aj v tomto svete. Bol to pocit veľkej slobody. Nastúpili sme na dobrodružnú cestu, na cestu plnenia našich tajných snov.

Nastavenie na istoty = Nastavenie na neúspech a nespokojnosť

Aj keď som mal svoju prácu rád, predsa len ma nenapĺňalo pomyslenie na to, že by som mal prežiť svoj život poväčšine strávený v práci a programovaním. Niekde som vnímal, že sa to musí dať aj inak, ale nevedel som vôbec ako. Vedel som len, že čo by som chcel robiť, čo by ma bavilo, ale nevedel som si predstaviť ako sa to môže dať spraviť.

Problémom bolo, že som sa pohyboval a rozprával s ľuďmi, ktorí žili podobný život môjmu. A to život, ktorý nám dáva istoty. Istoty toho, že budem mať prácu (aj keď aj o tom sa dá polemizovať), z toho vyplývajúcej istoty zabezpečenia svojej rodiny a v podstate istoty, ktoré ma zabezpečia materiálne, ale to bolo všetko. Začal som sa teda nad tým zamýšľať. Ako je možné, že sme nespokojní, keď žijeme život istoty? Pravda ale je, že som žil život istoty, ktorá ma isto viedla k nespokojnosti, ospravedlňovaniu že svet takto proste funguje a vo finále rezignácii. Znásobovalo to ešte to, že som už mal rodinu a vtedy je oveľa ťažšie robiť rozhodnutia za seba, pretože moje chyby ponesie celá moja rodina. A takýto pohľad na svet je paralyzujúci a ospravedlňoval ma byť pasívny a uspokojiť sa s tým čo bolo.

Záchrana – Zmena zmýšľania

Neoddali sme sa hundraniu na tento svet, ale rozhodli sme sa zobrať život do vlastných rúk. Začali sme hľadať spôsoby ako veci zmeniť. Aj keď sme ešte nevedeli, čo vlastne máme robiť. Vedeli sme len, že život máme len jeden a chceme ho žiť naplno. Rozhodli sme sa, že začneme o našich snoch s ľuďmi, ktorí by nás mohli pochopiť a zároveň by nám s tým mohli nejakým spôsobom pomôcť. Začali sme sa teda cielene o túto tému zaujímať a aktívne vyhľadávať ľudí, ktorí v živote dokázali robiť veci tak, aby ich napĺňali. Začali sme meniť prostredie a spôsob akým sme fungovali, aby sme dokázali zistiť ako sa dajú veci zmeniť v náš prospech. Za ten čas sme sa stretli s veľmi zaujímavými a inšpirujúcimi osobami, ktoré nám pomohli zmeniť pohľad na fungovanie. Nebudem teraz písať o tom, že ako a čo sa nás zmenilo, pretože sú to veci osobné, ktoré bez kontextu je veľmi ťažko pochopiť. A o tom ani tento článok nemá byť.

Ale pointa je takáto. Fyzicky sa u nás nič nezmenilo. Ale zrazu sa nám rozšírili obzory, možnosti a celkový pohľad na svet tak, že zrazu sa nám veci nezdali vôbec nerealizovateľné. Ale naopak, bolo to jednoduché. A stačilo sa len pozrieť na veci inak. To bolo pre mňa prvým veľkým „AHA Momentom“. Na predstavenie toho, čo môže takáto zmena pohľadu spôsobiť (a už predom vás upozorňujem, že to vôbec nemusíte pochopiť), vám predstavím jednu zo zmien v našej rodine. U nás sa táto zmena zmýšľania prejavila v rozhodnutí odísť z Bratislavy do malej dedinky na južnom Slovensku. Na miesto, ktoré by väčšina ľudí zrejme vnímala ako hladovú dolinu, bez sociálnych kontaktov a s malými možnosťami alebo žiadnymi možnoťami nájsť si prácu. Niektorým by zas mohlo vadiť, že je to nepraktické miesto odkiaľ je nutné cestovať autom či už do školy, nemocnice, na úrady, a iné. A takýto ľudia, ktorí toto povedia, majú ozaj pravdu. S jedným podstatným rozdielom. Že my na tomto mieste vidíme veľký potenciál na dosiahnutie toho, za čím kráčame. A tie pre niekoho negatívne situácie sú pre nás niektoré pozitívne a niektoré sú jednoducho daňou za tú cestu, ktorú sme nastúpili. Suma sumárum, tú istú skutočnosť vidíme diametrálne odlišne my a inak zase ľudia z vonku. Pritom ide o hmatateľnú skutočnosť, ale paradigma/uhol pohľadu je odlišný!

Na ilustráciu pridávam aj fotku nášho domu, ktorý má honosný názov kúria a je postavený v secesnom štýle. Dom aj s pozemkom cca 18 árov, sme kúpili za cenu v hodnote lacnejšieho auta, čo v našom prípade sa mohlo zaobísť bez hypotéky, čo bolo aj jednou z našich podmienok vyhnúť sa hypotéke. Keďže bol už z veľkej časti zrekonštruovaný, náklady na jeho dokončenie neboli tiež vysoké a popri práci, ktorú som vykonával z domu sa to dalo v pohode vykryť. V podstate si žijeme akoby život „milionárov“ (v materiálnom aj duchovnom zmysle), ktorý by sme si nemohli dovoliť v Bratislave. Žijeme ho na mieste odkiaľ ľudia odchádzajú do Bratislavy, aby si zarobili a mohli vrátiť späť. Nemusíte so mnou súhlasiť a môžme polemizovať o tom, či je to ozaj dobré rozhodnutie alebo nie. Chcel som tým ilustrovať to, ako môže zmena zmýšľania spraviť z neriešiteľnej situácie, situáciu, ktorá sa dá vyriešiť. Paradoxne netrebalo k tomu veľa, ale bola to veľmi dlhá cesta, kým sme sa k takému otvorenému pohľadu dostali.

Dúfam, že som sa vyjadril dostatočne zrozumiteľne, pretože naše zaužívané zmýšľanie je asi najväčšou prekážkou, ktorá dokáže zahatať cestu k pozitívnym zmenám. Ak tomu čo som napísal nechápete, kľudne mi napíšte dolu do komentárov a ešte to upravím. Je to dôležité! Som presvedčený, že toto je správna cesta.

Ešte jedna vec, ktorá ma napadla z môjho detstva. Poznáte skautskú hru o tom ako vymeniť ihlu za chladničku? Logicky a pragmaticky zmýšľajúci človek hneď zareaguje, že aká je to blbosť a prestane nad tým rozmýšľať. V tej ide o to, aby si postupne zamenil ihlu za niečo hodnotnejšie a následne tú hodnotnejšiu vec za ešte niečo hodnotnejšie. Takto sa to podarí! Ide len o to, vypnúť svoje zaužívané cesty rozmýšľania, odosobniť sa od toho ako to robia všetci naokolo mňa a na začiatok si len opýtať seba, že ako by som to len mohol spraviť aby sa to dalo. A pri troške kreativity sa cesty nájdu.

Nastaviť a začať rozmýšľať tak, že veci nemusia nevyhnutne fungovať tak ako to teraz momentálne vnímam. Takto som sa inšpiroval od mnohých ľudí s ktorými sa poznáme či už osobne, alebo len sprostredkovane z kníh, blogov, podcastov alebo školení. Tí ľudia to dokázali. A ich štartovacia pozícia bola podobná tej našej a v niektorých prípadoch aj zložitejšia. Takto fungujú a fungovali aj ľudia, ako Albert Einstein, Isaac Newton, Mikuláš Kopernik, Steve Jobs a mnohí iní. Nikdy by nebola vznikla teória relativity, keby Einstein nepripustil ani len myšlienku na to, že čas predsa len môže byť relatívny.

Možno teraz píšem o veciach, ktoré už dávno všetci viete. To je super. Pre mňa a našu rodinu bol toto zásadný bod, kedy sa veci začali meniť.

Prostredie ktoré pohýňa vpred

Zvykol som sa radiť a rozprávať sa o mnohých nápadoch s viacerými ľuďmi. V podstate si pýtať rady a počúvať skúsenosti iných. Zistil som ale, že nie je dobré rozprávať sa o všetkom so všetkými. Proste nie každý rozmýšľa tak ako ja. Vlastne nikto :). A takto vznikali mnohokrát podobné závery z debát ako: „vlastne, ten môj nápad nie je až taký dobrý nápad“. Nadšenie a motivácia odpadla a nechal som to tak. Nechcem teraz aby ste to pochopili zle. Radiť sa treba, ale treba sa vedieť aj s kým radiť.

U nás v rodine sme zvolili nasledovnú cestu. Radíme sa s ľuďmi, ktorí

• dokázali v živote zmeniť veci takým spôsobom, akým sme ho chceli zmeniť my
• mali podobný začiatočný bod štartu
• majú podobné hodnoty v živote ako naša rodina

Podobné je to aj pri volení si ľudí, ktorými sa inšpirujem alebo sa s nimi radím teraz pri začínajúcom podnikaní. Takto mojimi inšpirátormi sú ľudia, ktorí už mali rodinu, začínali od nuly a nakoniec sa im tvrdou prácou a štúdiom podarilo úspešne rozbehnúť podnikanie na internete.

Najväčšia prekážka k ceste k tvojim snom si TY

Je super, ak si predstavíte a zadefinujete ako chcete, aby vyzeral váš život. Je super, keď začnete vidieť možnosti a taktiež, že máte ľudí ktorými sa môžte inšpirovať. Je to potrebné, ale je to ale nanič, keď sa nepustíte do akcie. A tu už častokrát končí cesta za snami, pretože ísť do akcie, častokrát znamená vzdať sa svojho pohodlia a nastúpiť cestu k zmene. Znamená to vystúpiť zo svojej zóny istoty, niekam kde mám možnosť niečo zmeniť a dosiahnuť. Znamená to ísť robiť niečo aj za cenu toho, že to nevyjde. Málokedy sa úspech spája s istotami.

A takto som sa zasekol aj ja. Prišli znova myšlienky o zodpovednosti za rodinu. A tak som znova začínal nastupovať na svoju zaužívanú bezpečnú cestu v ktorej ma nemohlo nič prekvapiť. Lepšie povedané, nemohlo nič pozitívne prekvapiť. A tak sa potom najväčším motivátorom stala moja manželka, ktorá ma začala povzbudzovať k tomu, aby sme predsa len skúsili dať výpoveď a išli ďalej za tým, čo sme snívali. Ale aj napriek tomu, na pozadí bolo a je tá zodpovednosť na zabezpečenie rodiny. Trvalo mi to veľmi dlho, až kým som sa nespýtal sám seba túto otázku: „Čo sa nám môže najhoršie stať, ak by som dal výpoveď a nepodarili sa nám veci tak, ako by sme chceli? Aký je najhorší možný scénar?„. Keď som sa nad tým tak, zamyslel, prekvapujúco som zistil, že najhoršia situácia, ktorá nám môže nastať je, že by nám podnikanie nevyšlo, prípadne potom by som si nevedel nájsť prácu z domu alebo v okolí kde bývame. A čo by sme robili, ak takáto situácia nastane? Odpoveď bola, že by sme proste odišli spolu s celou rodinou buď späť do Bratislavy a zamestnať sa, alebo si spolu všetci išli zarobiť do zahraničia na rok alebo dva a vrátili sa späť a znova by sme pokračovali v plnení našich snov. Koniec koncov, nie je pre nás problém si to predstaviť niekam odcestovať za prácou spolu, keďže v našom okolí sa takto už viacero známych vybralo spoločne do zahraničia a spravili takto dlhšiu rodinnú „dovolenku“. Zrazu sa z najväčšj nočnej mory, stal riešiteľný problém. Vtedy mi už nebránilo, spraviť predtým nemysliteľný a riskantný krok: Dať výpoveď.

Strach musíš najskôr pomenovať, až potom ho môžeš prekonať.
– MAJSTER YODA, Hviezdne vojny: Impérium vracia úder

Každé jednanie je riskantné, takže obozretnosť nespočíva v snahe vyhnúť sa ohrozeniu (to je nemožné), ale vo zvážení rizika a ráznom jednaní. Robte chyby vyplývajúce z ambícií, nie z lenivosti. Rozviňte silu jednať neohrozene, nie silu trpieť.
– NICOLLO MACHIAVELLI, taliansky politik

Maj svoj cieľ stále pred sebou a kráčaj za ním nech sa deje, čo sa deje

Prvotné nadšenie môže vyprchať už hneď ráno, ako sa na to vyspím, alebo po tom, ako príde prvá vážnejšia prekážka. Preto sa snažím zachytiť to nadšenie či už na papier, aby som sa mohol k tomu neskôr vrátiť. Ten papier mám na viditeľnom mieste a pomáha mi to sústrediť sa na kroky, ktoré ma k cieľu dovedú (dobrý motivátor proti prokrastinácii). Prípadne o mojom nadšení poviem ľuďom, ktorí ma môžu neskôr motivovať, ak ma uvidia, že to ide so mnou dolu vodou. Robím to preto, lebo ďalším kameňom úrazu je stratiť „focus“. Stratiť zameranie na cieľ, prípadne úplná rezignácia.

„To nie je hora, nad čím sme zvíťazili, ale my sami.„
– Edmund Percival Hillary

Cieľ blogu

Postupom času chcem pozvať ľudí, ktorým sa podarilo zmeniť život vo svoj prospech, aby napísali svoju cestu k zmene a tak ste sa mohli aj vy inšpirovať a mohlo vám to pomôcť začať žiť svoj život naplno. To je mojim cieľom a jedným z cieľov tohto blogu. Tento blog má ešte jeden cieľ, ktorý zatiaľ neprezradím a o niekoľko mesiacov zistenie tohto druhého cieľa by malo byť aj pre všetkých čitateľov vašim „AHA Momentom“, ktorý by vám pomohol rozšíriť obzory a zredukovať obavy žiť svoj život naplno.

Budem sa snažiť, aby tento blog bol takou príručkou s akčnými krokmi, ktoré môžu pomôcť každému čitateľovi posunúť sa vpred. A ako vidíte, že podnikanie online (téma na ktorú som vás sem pozval), nie je čisto o podnikaní, ale predovšetkým je to prostriedok, ktorý nám má dopomôcť žiť svoj život naplno. Podnikanie je len jedna možností ako si plniť sny, žiť naplno, tešiť sa zo života a nachádzať v ňom zmysel. Podnikanie a pomoc druhým bolo a sú jedným z mojich dlhodobých snov. Preto píšem aj tento blog. A aj keby napriek všetkému tomu zistím, že my niečo nevyšlo alebo som sa úplne mýlil, viem že by som ľutoval viac rozhodnutie, ak by som sa už hneď na začiatku rozhodol rezignovať a potom neskôr si hovoriť: „Ktovie aké by to mohlo byť teraz, ak by som sa vtedy pokúsil preto niečo spraviť“.

Akčná výzva

Ostať stáť vedie k mnohým chybným krokom
– Čínske príslovie

Ak nemáš stále jasno kam kráčaš, čo v živote chceš alebo ako veci zmeniť aby si mohol robiť čo ťa baví, pripravil som pre teba dokument s naším postupom, ktorý sa nám osvedčil.  Stiahni si ho TU. Nájdeš tam kroky potrebné na to,

• ako si zadefinovať svoje sny
• čo je potrebné ihneď spraviť
• ako si vytvoriť podporné prostredie, ktoré ťa bude povzbudzovať a podporovať kráčať ďalej

Napíš mi pls aj dole do komentárov či tento článok bol pre teba zaujímavý, či si sa vôbec už s touto témou stretol a či ťa témy takéhoto druhu zaujímajú. Ak sa nájde viacero z vás, budem sa tomu venovať aj naďalej.